Na konci sveta.

Autor: Lubos Sojcek Murin | 21.12.2012 o 20:05 | (upravené 14.2.2013 o 19:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  112x

Spolu z ľuďmi ktorích som práve stretol, vyšli sme pred bar a pozreli sa na oblohu. Bola polnoc a tie maličké svetielka hviezd, akoby celkom bez plánu a postupnosti začali zhášať.

Najprv jedna jasnejšia na severe, potom nejasná na juhu, následne celé súhvezdie opäť na severe a potom dalšia hviezda na západe. Postupne a veľmi pomali zhášali a tak len z roztopaše, začali sme tipovať, ktorá bude tá ďalšia. Neskôr sme si vybrali svoju obľúbenú a čakali, koho hviezda zhasne ako prvá. Ja som si vybral tú z oja veľkého voza. Neviem ako sa volá. Tá ktorá tak zvláštne nepasuje do priamky. Nie nenápadná no ani nie Severka.

Keď žiadna z našich nehasla, zašli sme do vnútra pre dalšie pivo. Ktorýsi z nás nám všetkým načapoval a tak sme sa mohli vrátiť von. Za ten čas tri z našich hviezd zhasli a tak tí ktorích hviezdy to boli, sa ponúkli, že celý večer zaplatia. Hrali sme dalšie hry a keď sa nám minulo pivo, zašiel ten vekom najviac v strede, pre dalšie. Vrátil sa z troma flašami drahého sektu, ktorý zdal sa nám patričný. Odniekiaľ z diaľky začala jedna z hviezd rásť. A v stromoch, uliciach, domoch, ba všade navôkol zavládlo ticho. Ba ešte aj vietor akoby na ten čas ustal. Nachvíľu. No potom začal svet opäť fungovať v tom svojom huriavku, zhone a zabíjaní. Azda len spomienka na večnosť u každého tvora na zemi. Tak ako na konci toho leta, keď hluk sa stratil aj otázky. Keď sa všetci zhromaždili na námestiach pred domami a firmami aby si pozreli, to čo sa nevída. Na chvíľu len vychutnať krátky dotyk večnosti a teda pokoja.

No potom opať zhon. Hnev láska nenávisť. Zdroje a výťazstvá, ktoré často sú prehrami. Tak krásne až jedna z kuriev nadšením zatlieskala. A kňaz sa usmial. A nová hviezda bez mena sa opäť zväčšila a bola už štvrtinou mesiaca. Ktosi navrhol, že času je dosť ešte sa opiť, no nikto ho nechápal. Snáď všetci sme boli. Krásou múdrosťou a hmotou. Láskou, večnosťou a žitím. A hviezda iba rástla. Vždy to tak robia. Z ticha noci prikradnú sa, zobudia detinskosť, aby len bolo čo ničit. A jedna zo štetiek, čo sa tam priplichtili z potrebou pre zmenu dávať, rozhodla sa zatiahnuť ho do zákutí krásy a múdrosti. A hviezda bola opäť väčšia. Najstarší zašiel pre kapustnicu. Nebolo dosť pre všetkých a tak musel riediť, ale každému to bolo jedno. Ja som si zobral kolu. Čo ja viem, mám ju rád. Z náhody rútila sa k nám hviezda, ktorá uhasí všetko čo poznáme. Alebo aspoň to čo poznám ja. A tak aj tento môj výstrelok bol každému ukradnutý. A hviezda sa opäť zväčšila. Väčšia a krajšia. „Och aké zvláštne" povedal ktosi a niekto iný navrhol zavolať blízkym, no ktože bol nám už len bližší v tú noc. Ktože bol väčším priateľom na konci sveta ako ten mix prostitutiek a kňazov. Bezpohlavných, lebo to iba neviem popísať. Hviezda sa priblížila a tak ako každá z veľkosťou mesiaca pohltila nový deň. A aj keď trvala len pár hodín akoby večnosť. Z hrmením vstúpila kdesi do atmosféry zeme, aby ju tak ako bola zmárnila. A zo zemou všetko čo bolo sväté. Krásna a sebecká, kradnúca dušu v desiatich minútach. A zväčšila sa opäť. Do červena rozpálila nebo a potom zapálila zore v deň ktorý nezačal. Pehavá a krásna.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

DOMOV

Podnikateľ Lunter chce poraziť Kotlebu

Známy podnikateľ Ján Lunter založil firmu na zdravé potraviny.

EKONOMIKA

Odhalili daňový podvod so sušenými hríbmi

Spoločnosti zrejme predpokladali, že dodávka nebude podozrivá.


Už ste čítali?